S rastúcou populáciou sa zvyšuje celosvetová požiadavka na dodanie potravín živočíšneho pôvodu. Spolu s obmedzeným fondom poľnohospodárskej pôdy, ktorý má ľudstvo k dispozícii, to vedie k hľadaniu alternatívnych zdrojov bielkovín. Jedlý hmyz predstavuje alternatívny zdroj bielkovín pre ľudskú výživu a krmivo pre zvieratá, ktorý je zaujímavý vďaka nízkym emisiám skleníkových plynov, minimálnemu nároku na pôdu a schopnosti premieňať nízko hodnotné organické vedľajšie produkty na vysoko hodnotné bielkovinové suroviny.
Legislatíva hmyzu ako novej potraviny a krmiva
Aktuálne je na svete evidovaných 2111 druhov hmyzu, ktoré sú považované za jedlé. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré vošlo do platnosti v roku 2018, sú jedlý hmyz a výrobky z neho definované ako nová potravina.
Nutričná hodnota hmyzu
Výživové hodnoty hmyzu sú veľmi vysoké. Hmyz obsahuje esenciálne živiny dôležité pre vývoj a rast človeka. Ide o proteíny, tuky, vitamíny, minerálne látky a sacharidy. Napríklad v porovnaní s kuracou prsnou svalovinou, bravčovým plecom a hovädzou sviečkovou má jedlý hmyz porovnateľný, či vyšší obsah energie a proteínov. V niektorých prípadoch má ešte vyššiu rozmanitosť a obsah stopových prvkov. Napríklad vápnik, nachádzajúci sa v prášku z cvrčkov, dosahuje hodnoty porovnateľné s obsahom vápnika v tofu alebo v lososovi.
Vedľajšie produkty z poľnohospodárstva
Pri chove hmyzu sa najčastejšie ako substrát používa kuracie krmivo a sójová múčka, ale stále sa testujú nové možnosti. Nové možnosti pre substráty je možné získavať z rôznych zdrojov, ako sú zvyšky potravín či vedľajšie produkty z poľnohospodárskej produkcie, ako je napríklad z varenia piva, či výroby vína.
Akceptácia hmyzu konzumentmi
Konzumácia hmyzu je bežná skoro u dvoch miliárd ľudí v 131 krajinách, predovšetkým v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. V západných krajinách dochádza často k neofóbii, čo je vlastne neochota skúšať niečo nové. Hlavným dôvodom je to, že hmyz je vnímaný ako nechutný, odporný, nebezpečný, špinavý, jedovatý. Lepšie je to pri spracovanom hmyze do múčky, ktorú je možné nájsť v pekárenských výrobkoch, sušienkách, cestovinách, omáčkach.
Senzorická kvalita hmyzu
Mnohí uvádzajú, že po upražení alebo smažení sa aróma zmení na vôňu typickú po krevetách, po uvarení získalo jedlo vôňu podobnú sladkej kukurici, rybám, bylinkám, fazuli, orechom.
Využitie odpadu po chove hmyzu
Ako každá výroba, aj výroba hmyzu vytvára množstvo vedľajších produktov. Hlavným odpadom sú exkrementy, s podstieľkou alebo aj bez nej. Táto masa má porovnateľné hnojivé účinky ako ostatné organické hnojivá.
Záver
Jedlý hmyz predstavuje zaujímavý alternatívny zdroj živočíšnych bielkovín s vysokou nutričnou hodnotou, nízkou ekologickou náročnosťou a efektívnou premenou organických na plnohodnotné bielkoviny. Európska legislatíva umožňuje aktuálne konzumáciu potravín zo štyroch druhov hmyzu. Prijatie hmyzu ako plnohodnotnej potraviny je však v západných krajinách stále obmedzené kvôli kultúrnym a psychologickým bariéram, pričom viac akceptovaná je spracovaná múčka používaná vo forme prísady najviac v pekárenských výrobkoch.
Zdroj:
Health D., Vehar, A., Kouřimská, L., Kulma, m., Škvorová, P., Salmonová, H.Š., Lampová, B., Rehman, N., Jamník P., Jeršek, B., Červek, M., Ulhrih, N.P., Health,E.,Ogrinc, N., Open Exploration, 2024, 2, 339 - 362
Ing. Alena Beyer
2026-04-15
Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ vyjadrujete súhlas s ukladaním súborov cookie do vášho zariadenia s cieľom vylepšiť navigáciu po stránkach a analyzovať využitie stránok. Viac informácií.