Vývoj črevnej mikroflóry od prenatálneho obdobia až po starobu

Črevná mikroflóra predstavuje komplexné spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré hrá kľúčovú rolu v našom zdraví. Jej zloženie sa počas života mení, je závislé od mnohých faktorov. V tomto článku sa dočítate, aké faktory vplývajú na jej zloženie v rôznych etapách ľudského života.
Prenatálne obdobie
Významný vplyv na formovanie črevnej mikroflóry má správanie sa matky počas tehotenstva. Je dokázané, že strava, užívanie antibiotík, fajčenie či výskyt obezity, má priamy vplyv na mikrobiálnu dispozíciu plodu. Napríklad strava s vysokých obsahom tukov znižuje druhovú rozmanitosť črevnej mikroflóry novonarodeného dieťaťa, naopak – strava bohatá na vlákninu a fermentované polysacharidy má pozitívny vplyv na druhovú rozmanitosť mikroorganizmov a teda zvyšuje imunitu organizmu. Vplyv na ešte nenarodené dieťa majú aj iné faktory, ktorým je matka vystavená. Významné sa ukázali látky ako sú bisfenoly, ftaláty a pesticídy. Tieto látky sa bežne nachádzajú v kozmetike, potravinových obaloch a v životnom prostredí. Ich prítomnosť v organizme matky negatívne ovplyvňuje rozvoj črevnej mikroflóry dieťaťa po narodení.
Aj spôsob pôrodu je kľúčový. Vaginálny pôrod je spojený s prítomnosťou baktérii rodu Bacteroides, čo je spájané s väčšou rôznorodosťou. Naopak, deti narodené cisárskych rezom vykazujú nižšiu bakteriálnu diverzitu. Tento rozdiel je viditeľný ešte sedem rokov po pôrode.
Obdobie raného detstva
V tomto období je najvýznamnejším faktorom materské mlieko. Je považované za biologicky najvhodnejšou stravou, ktorá dodnes nemá plnohodnotnú alternatívu v umelej výžive. Materské mlieko obsahu baktérie ako Bifidobacterium, Lactobacillus a množstvo ďalších imunologicky aktívnych látok, napríklad sekretorický IgA, laktoferín a enzýmy, ktoré podporujú správne osídlenie čriev. Ďalším faktorom, ktorý má výrazný vplyv na zloženie črevnej mikroflóry dieťaťa v ranom štádiu detstva, je geografická lokalita, prítomnosť domácich zvierat v domácnosti a súrodenci. Domáce zvieratá, vyššia početnosť členov v domácnosti, predovšetkým detí má pozitívny vplyv na spektrum mikroorganizmov v črevách. Naopak, nadmerná sterilita prostredia, časté používanie dezinfekčných prostriedkov môže prirodzenú kolonizáciu čriev potlačovať.
Školský vek a dospievanie
Výživa s vysokým obsahom jednoduchých cukrov a tukov vedie k nerovnováhe mikroorganizmov v tráviacom trakte. Negatívny dopad majú obzvlášť umelé sladidlá, ktoré sa bežne nachádzajú v sladených nápojoch, light nápojoch či energy drinkoch. Ďalšie výskumy ukazujú, že sladidlá ako aspartam, sukralóza vedú dokonca k inzulínovej rezistencii a zápalovým ochoreniam. Obzvlášť negatívny vplyv na zloženie črevnej mikroflóry majú aditívne látky, predovšetkým emulgátory, ktoré sa nachádzajú v priemyselne spracovaných potravinách. Ich príjem vedie k metabolickým poruchám, zápalom čriev a alergiám.
Dospelosť
Jeden z najnegatívnejších faktorov na rôznorodosť črevnej mikroflóry má obezita. U obéznych ľudí bola pozorovaná nižšia diverzita a vyššie zastúpenie patogénnych baktérií, ktoré podporujú zápalový proces a inzulínovú rezistenciu. Systematický prehľad, ktorý analyzoval 60 štúdií na túto tému uvádza, že u obéznych pacientov je najčastejšie evidovaný zvýšený výskyt baktérii kmeňa Proteobacteria. Jedná sa o gramnegatívne baktérie, ktoré produkujú endotoxíny a prispievajú tak k rozpadu ochrannej sliznice čriev a zápalovým procesom v celom organizme.
Ďalšími podstatnými vplyvmi na zloženie mikroorganizmov v črevách má spánok a fyzická aktivita. Výnimkou je iba extrémna športová záťaž. U vrcholových športovcov bol pozorovaný efekt vyššej priepustnosti črevnej steny, čo má za následok prienik bakteriálnych endotoxínov do celého organizmu a zvýšenú chorobnosť.
Staroba
S vekom klesá zastúpenie bakteriálnych kmeňov produkujúcich mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú významne pre nepriepustnosť črevnej steny. Ochranná bariéra črevnej sliznice tak stráca svoju funkciu a čoraz viac toxínov sa dostáva do tela. Významným je tu aj pokles enzymatickej aktivity, čo spôsobuje, že v našom tráviacom trakte sa čoraz ťažšie udržuje to správne prostredie pre komplexné trávenie a naopak – zvyšuje sa tvorba odpadových látok. Tie sa stále vo vyššej miere dostávajú aj mimo črevného prostredia, pretože ochranná bariéra stráca funkčnosť a stáva sa priepustnou.
Preto je nesmierne dôležité udržať si do vysokého veku čo najväčšiu rôznorodosť mikroorganizmov v črevách. Z toho dôvodu sa odporúča konzumovať čo najviac vlákniny, fermentovaných potravín, úplne obmedziť príjem priemyselne spracovaných potravín, dostatočne spať, hýbať sa a udržovať sociálne väzby. Vo vyššom veku je často v organizme deficitný vitamín D. Tento vitamín a jeho receptory hrajú významnú rolu v regulácii funkcií črevnej mikroflóry a imunity celého organizmu. Vitamín D potláča zápalové ochorenia a autoimunitné choroby.
Záver:
Vývoj črevnej mikroflóry je zložitý a dynamický proces, ktorý je v priebehu života ovplyvňovaný množstvom faktorov. Vekom dochádza k starnutiu aj mikrobiómu. Pre optimalizáciu zdravia organizmu je preto potrebné vo všetkých obdobiach života dbať na pestrú stravu, pravidelný pohyb aj dostatočný spánok. Odporúčania: Človek zo svojho okolia nedokáže eliminovať všetky negatívne vplyvy, ktoré spôsobujú zníženie rôznorodosti črevnej mikroflóry. Občas sme nútení brať antibiotickú liečbu, máme genetické predispozície pre rôzne choroby, žijeme v prostredí, ktoré je zaťažené znečistením ovzdušia, vôd alebo pôdy, konzumujeme potraviny, v ktorých sa nachádzajú nežiadúce látky... Nie vždy máme v rukách všetky vplyvy na naše zdravie. Je preto nutné, aby sme eliminovali aspoň tie vplyvy, na ktoré máme stopercentný dosah. Nulová konzumácia alkoholu, tabakových výrobkov, omamných látok, čo najnižšia konzumácia rafinovaného cukru, priemyselne spracovaných potravín, vlastná príprava jedál s čo najvyšším podielom zeleniny atď. – to sú alternatívy, ktoré vieme denne realizovať. Nedocenený vplyv na mikrobióm majú aj potraviny s prebiotickým účinkom. Ide o potraviny, ktoré sú vhodnou potravou pre žiadúce mikroorganizmy. Zo zeleniny sem patrí pór, cibuľa, cesnak a vlastne všetka zelená zelenina – od brokolice, cez zelenú fazuľku až po všetky druhy šalátov. Z korenín sú veľmi účinné kurkuma a čili. Z byliniek sú to oregano, bazalka, tymián a petržlenová vňať. A nezabúdajme na doplnok vitamínu D.