Vegetariánstvo a zdravie

Rastlinných alebo lepšie povedané prevažne rastlinných typov stravovania je veľmi veľa /Tabuľka č. 1/. Vegetariánstvo sa stalo veľmi populárne predovšetkým v krajinách, kde majú ľudia vyšší príjem. Jeho obľuba rastie najmä v mladej populácii.

Účinky vegetariánstva na zdravie skúmalo množstvo štúdií. V tomto prehľade je zahrnutých 94 štúdií. V nich bolo sledovaných 200 000 osôb dobe od 1993 po súčasnosť, priemerná doba sledovanosti je 20 rokov. Napriek obrovskému nasadeniu ľudského potenciálu a času je nutné konštatovať, že výsledky nie sú vždy konzistentné. Vegetariánstvo totiž nie len druh stravovania sa, ide o aj o životný štýl. A ten môže byť v veľmi rôznorodý. Vylúčenie živočíšnych potravín zo stravy samo o sebe nezabezpečuje dobrú kvalitu potravín rastlinného pôvodu. Okrem výberu potravín vo všeobecnosti môžu byť problematické aj niektoré náhrady živočíšnych potravín. Ich ponuka na trhu rastie, sú však vysoko priemyselne spracovávané a teda s možnými nežiadúcimi účinkami na zdravie. Štúdie totiž ukázali, že so znižujúcim sa podielom živočíšnej stravy stúpa zároveň podiel konzumovaných priemyselne spracovaných náhradách živočíšnych produktov. Z uvedeného dôvodu boli zo štúdií vybrané len tie štatistické údaje, ktoré boli natoľko matematicky významné, že ich neohrozovali odchýlky málo konzistentných výsledkov. K uvedeným signifikantným výsledkom patria nasledovné zistenia:
1. Vegetariánstvo, vegánstvo a flexitariánstvo významne znižuje index telesnej hmotnosti /BMI/ v porovnaní s nevegetariánstvom.
2. Vegetariánstvo, vegánstvo a flexitariánstvo významne znižuje hladinu celkového a LDL cholesterolu a glukózy.
3. Riziko ischemickej choroby srdca a úmrtnosti na túto chorobu je u vegetariánov, vegánov a flexitariánov o 25% nižšie.
4. Riziko nádorového ochorenia kolorekta, prostaty, žalúdka, močového mechúra, lymfatického tkaniva a krvotvorného tkaniva je štatisticky významne nižší u vegetariánov, vegánov a flexitariánov. Presné rozdiely a druhy nádorového ochorenia sa v jednotlivých štúdiách líšia, avšak tieto – práve vymenované – druhy nádorových ochorení sa opakovali vo všetkých štúdiách.
5. Vegáni majú štatisticky významne nižší príjem energie, avšak nie pod referenčnou hodnotou. Majú nižší BMI index, nižší výskyt nadváhy a obezity. Zdroj energie je u vegánov sacharidová strava vo forme obilnín a ovocného cukru z plodov. Hlavným zdrojom bielkovín je u nich sója. Vyšší príjem železa v strave však nevedie k tomu, že sa zvyšuje podiel železa v krvnej plazme. Ich krvná plazma je charakteristická nízkou hladinou vitamínu D – pravdepodobne následkom vylúčenia rýb zo stravy. Pokiaľ nebrali vegáni doplnky stravy s vitamínom B12 , B2, B3, mali ich obsah v krvnej plazme výrazne nižšiu ako napríklad flexitariáni.
6. Riziko kardiovaskulárnych chorôb a cerebrovaskulárnych chorôb je u vegetariánov a nevegetariánov bez rozdielu. Výnimkou je len vyššie spomínaná ischemická choroba srdca.
7. Úplne vylúčenie mäsa zo stravy je spojené s hematologickými poruchami.
8. Bezmäsitá strava vedie k štatisticky významnému zvýšeniu podielu špecifických zlomením, najčastejšie bedier, u vegánov je toto zvýšenie až 131%.
9. Vegetariánstvo a vegánstvo je spojené s príznakmi vyššej miery depresie a poruchami príjmu potravy. V systematickom porovnávaní poukázalo 61% štúdií na významne vyššie riziko depresie, úzkostných porúch a/alebo sebapoškodzovania.

Štúdie jednoznačne dokazujú, že rastlinná strava je spojená s mnohými pozitívnymi účinkami na zdravie. Prináša so sebou však aj riziká. Predovšetkým v prípade úplného vylúčenia stravy živočíšneho pôvodu môže byť náročné vyhnúť sa vyššie uvedeným nedostatkom a problémom. Limitujúcim faktorom všetkých doterajších štúdií je, že definujú vegetariánstvo prípadne vegánstvo len na základe vylúčenia živočíšnej potravy zo stravy a nehodnotia ,,zdravosť“ výberu konzumovaných potravín. Výsledkom však jednoznačne je fakt, že živočíšna strava by mala byť súčasťou jedálnička súčasného človeka, avšak vo výrazne menšom pomere k strave rastlinného pôvodu. Konzumácia mäsa by mala byť znížená na úroveň flexitariánstva, ktoré ju definuje ako jedna porcia mäsa za jeden týždeň až mesiac – podľa energetickej náročnosti života človeka.

Abstract
The popularity of vegetarianism in its various forms has been growing in recent years, as hat its, often uncritical, publicity in the media. Observational studies show lower risk factors for metabolic and cardiovascular diseases, lower risk factors of cancer and ischemic heart disease, and death from ischemic heart disease in vegetarians compared to nonvegetarians. However, vegetarianism may be associated with a higher incidence of bone fractures, mental health und, especially veganism, may lead to manifestations of specific deficiencies of some nutrients. The exclusion of animal foods from the diet does not in itself ensure its good quality. To ensure the nutritional adequacy of the plant diet, consumers need to know about the appropriate composition of the diet and should consult with experts.

Abstrakt:
Die Popularität von Vegetarismus in seinen verschiedenen Formen wächst in letzten Jahren, genau wie seine oft unkritische Publizität in den Medien. Beobachtungsstudien zeigen niedrigere Risikofaktoren für metabolische und kardiovaskulare Krankheiten, niedrigeres Risiko für Krebs und ischämische Herzkrankheiten und Sterben an ischämische Herzkrankheiten bei Vegetarier im Vergleich mit Nicht-Vegetarier. Allerding mag Vegetarismus mit höherer Inzidenz von Knochenfrakturen, psychischer Gesundheit zusammenhängen, besonders Veganismus kann zu Defizit-Manifestation von spezifischen Nährstoffen führen. Die Elimination von Tiernahrung beim Essen bedeutet nicht gleich gute Qualität von Pflanzennahrung. Um die ernährungsrichtige Angemessenheit der pflanzlichen Ernährung sicherzustellen, müssen Konsumenten über die optimale Zusammensetzung des Essens Informationen kennen und mit Experten sprechen.

Zdroje:
1. Willet W. et al., 2019, Food in the Anthropocene, 393, 447 – 492. 2. Paslakis G. et al, 2020, Prevalence and psychopathology of vegetarians and vegans – Result from a representative survey in Germany. 3. Dinu M. et al, 2017, Vegetarian, vegan diets and multiple health outcomes. 4. Kudlova E. 2019, Vysoce prumyslově zpracované potraviny a zdraví, Výživa a potraviny, 74, 119-122